Murgašáci na Erasme v Portugalsku

Skupina deviatich študentov z tretích ročníkov SPŠ J. Murgaša strávila dva týždne v Portugalsku v rámci programu Erasmus. Tu sa môžete dozvedieť viac o ich postrehoch z tohto pobytu.

Možnosť zúčastniť sa podobnej akcie sa nenaskytne každý deň, preto to osobne beriem ako príležitosť priučiť sa niečo nové. Portugalsko toho ponúka mnoho, či už sa jedná o rôzne kultúrne stavby, ktorých sme cez víkendy videli naozaj mnoho. A ešte stále je tu čo objavovať. Čo sa týka pracovných príležitostí, aj tých je tu hojne a niektoré sú aj fakt dobre platené. Aj také bežné veci ako je prevoz zariadený organizáciou Mobility Friends, z jedného miesta na druhé je celkový zážitok, verte tomu či nie, ale samotné jazdy vás môžu prekvapiť veľkou dávkou adrenalínu. Človek sa tu dostane do rôznych situácii, na ktoré nemusí byť vždy dobre pripravený, preto si tu môžete preveriť svoju adaptabilitu a schopnosť riešiť problémy sám za seba. Ohľadom praxi, ktorú sme tu absolvovali, určite sme precvičili nadobudnuté zručnosti v praxi a získali istotu. Adaptáciu na pobyt medzi miestnymi obyvateľmi snáď ani nemusím spomínať. Nanešťastie, ušlo to veľmi rýchlo. Pred odchodom sme dostávali certifikáty, ktoré nám určite pre hľadaní pracovnej pozície získajú výhodu.

Ivan Chlebničan, III.E

V utorok 5. júna sme prileteli do Portugalska. Boli sme ubytovaní v campuse organizácie Mobility friends v meste Barcelos. Areál campusu bol veľmi pekný a dobre udržiavaný, nachádzal sa tam: bazén, futbalové ihrisko, spoločenská miestnosť s biliardom a ping-pongom, gril a jedáleň. V izbách sme boli ubytovaní po troch, izba bola vo veľmi dobrom stave, bola tam kúpeľňa, chladnička, televízor a taktiež internet, ktorý bol v celom areáli campusu. Hlavnou náplňou programu bola návšteva firiem. Boli sme väčšinou rozdelení do skupiniek, každá skupinka navštevovala inú firmu. Ja som bol v dvojčlennej skupinke a chodievali sme do firmy, ktorá sa zaoberala veľkoformátovou tlačou a vyrezávaním veľkoformátových nálepiek. Prvý deň nám ukazovali prácu na stroji na vyrezávanie nálepiek, na tomto stroji sme však nerobili. Mojou úlohou bola konfigurácia wi-fi routra a jeho udržiavanie. Počas víkendov sme chodievali na poznávacie výlety do portugalských miest, ako napríklad Braga a Porto. Mali sme vždy sprievodcu, ktorý nám podával stručný, ale zaujímavý výklad o pamiatkach.

Program, ktorého som sa zúčastnil, bol pre mňa veľmi dobrou skúsenosťou a príležitosťou spoznať prácu a život v inej krajine. Nadobudol som užitočné poznatky, ktoré určite využijem v budúcnosti.

Dominik Grenčík, III.A

Keď sme prvý deň prišli do areálu, kde sme boli ubytovaní a bolo nám vysvetlené ako všetko bude prebiehať, bol som trochu sklamaný. Čakal som, že náš pobyt a práce budú vyzerať inak. Nemohol som sa viac mýliť. Napriek mojím prvotným pochybnostiam môžem povedať, že by som nič nezmenil. Na druhý deň nám boli rozdelené práce. Ja som sa dostal do skupiny, ktorá ostávala na campuse. Učiteľ, ktorý nás mal na starosti sa pýtal, či vieme niečo o stránkach a pracovať s databázami. Potrebovali vytvoriť aplikáciu na sledovanie tankovania áut, čo do vtedy robili ručne na papiere. Vedeli sme, tak sme spravili. Najlepšie na tom celom bolo, že sme tvorili niečo, čo tam tí ľudia budú reálne používať. Riešili sme, čo by tam malo byť, ako by to malo vyzerať, zabezpečenie, atď. Najlepšia a najbližšia skutočnému svetu skúsenosť, akú som v tomto odbore mal.

Taktiež bolo skvelé, koľko rôznych kultúr tam bolo. Vďaka tomu, že sme boli ubytovaní v areáli určenom priamo na študentské pobyty, sme mali možnosť hovoriť a spoznať sa s veľa novými ľuďmi. Neveril by som, ako veľmi môžu zvyky ovplyvniť vystupovanie a výzor človeka.

Rastislav Líška, III.B

Našu cestu na stáž v odbornom vzdelávaní a príprave v Portugalsku sme začali „netradične “ pred našou školou. Postupne sme sa v stanovený čas trúsili okolo pripravených áut a ukladali sme si do nich prinesenú batožinu. Zrazu to, o čom sme mesiace hovorili, nadobudlo reálny smer. Smer letisko v Budapešti a let do portugalského Porta. Zhodou okolností bol práve tento let mojím prvým letom lietadlom a mal som z toho zmiešané pocity a očakávania. Všetky tie skenery a bezpečnostné opatrenia boli pre mňa novým zážitkom. Konečne sme sa usadili na palube nášho lietadla a dobrodružstvo sa mohlo začať. Zážitok z letu umocňovala aj skutočnosť, že som sedel na mieste pri krídlach tohto silného stroja, kde to veľmi nehádže. Pristáli sme po 3 hodinách letu v úplne inej krajine ako sme si predstavovali a s jednohodinovým časovým posunom. Očakávali sme, že nás táto krajina privíta slnkom, teplom a lákavými morskými vlnami. Naopak, privítala nás kvapkami, ktoré nám padali v ústrety z oblakov a chladným počasím. V príletovej hale na letisku nás už očakával pridelený sprievodca so slovenskou vlajkou. Cesta pokračovala autobusom do stanovišťa, takzvaného „kempusu“, ktoré sa stalo na najbližších 12 dní pre nás prechodným bydliskom. Po ubytovaní nasledovalo zoznámenie sa s našimi vedúcimi pracovísk. V stredu od rána sme už poctivo pracovali na pridelených projektoch. Moja skupina mala za úlohu urobiť webovú aplikáciu na zobrazenie a počítanie priemernej spotreby áut. Cez víkendy sme mali pripravené destinácie na turistiku po pamiatkach a mestách Portugalska. Postupne sme spoznávali miestnu kultúru a zvyklosti tohto, nám neznámeho národa. Keďže more bolo chladné a veľmi pri ňom fúkalo, užívali sme si skôr vodu v bazéne v kempuse. Odlet mal rovnaký scenár ako prílet, ale už sme sa veľmi tešili na chvíle, kedy síce unavení, ale plní nových zážitkov a skúseností a stretnutí s novými kamarátmi , konečne uvidíme vlastnú posteľ.

Daniel Haluška, III.A

Po 3 hodinovom lete nás už čakal na letisku náš inštruktor so slovenskou vlajkou. Po príchode do campusu sme ostali všetci v šoku. Boli sme takí prekvapení, až sme si mysleli, že sme prišli na zlé miesto a len si nás s niekým pomýlili. Bolo to veľmi pekné prekvapenie na úvod. Celý campus bol relatívne nový a hlavne moderne vybavený. Na prvý pohľad si asi každý všimol veľký bazén, v ktorom sme trávili veľa nášho voľného času, kedže oceán bol príliš studený.Taktiež sme svoj voľný čas mohli trávit cvičením na parkourovom alebo na futbalovom a volejbalovom ihrisku. Tiež by som chcel spomenúť ochotu zamestnancov v campuse, ktorí sa nám vždy snažili vyhovieť a pomôcť. Som veľmi rád, že som mal možnosť sa zúčastniť tohto programu, ktorý mi dal, veľké množstvo skúseností, možnosť spoznať noých ľudí a tiež aj Portugalsko.

Dominik Golian, III.D