Cesta do Nemecka bola celkom v pohode. Nebola až tak dlhá ako som si myslel. Keď sme prišli do hotela, bol som ubytovaný so svojim spolužiakom Samirom. Izba sa mi páčila, pretože sme mali vlastnú kúpeľňu ako aj chladničku.

Stravu sme si zabezpečovali sami. Niekedy som si nestihol pripraviť raňajky, napriek tomu, že som sa budil trištvrte hodinu pred odchodom.

Obed sme si kupovali so spolužiakom Robom v Lidli, ktorý bol hneď oproti firme cez cestu. Večere sme si varili niekedy samy alebo nám ich uvarila pani učiteľka. Bez pani učiteľky by sme tam asi aj vyhladovali. 😀

Prvé dni na pracovisku neboli vôbec jednoduché. Trvalo mi tri dni, kým som si zvykol na nemčinu, predovšetkým na dialekt, ktorý je typický pre Bavorsko. Prvé úlohy, ktoré mi boli pridelené som považoval za čiastočne nudné. Ale porozumel som, že nám hneď nedajú robiť niečo dôležité. Predovšetkým sme pomáhali zamestnancom pri ich práci.

V druhej polovici našej praxe sme robili na jednej skrinke. Bola to inakšia skrinka ako ostatné, asi
na signály alebo prenos informácií. No ale musím povedať, že sme toho dosť naťahali. Približne
cez tristo metrov kábla a potom sme museli samostatnú skriňu poskladať.

V práci sa mi najviac páčilo, že sme boli skvelý kolektív. Každý bol knám milý. Keď sme niečo nevedeli, tak nám kolegovia všetko vysvetlili alebo nám ukázali. A mohlo sa začať pracovať.

Úprimne povedané, nemám čo písať o negatívnych stránkach tejto praxe.

Avšak jednu nájdem a tou je, že sme tam boli krátko a firma nás neplatila 😀